"Vstupný most je situovaný rovnako ako
v minulosti. Prvým krokom k jeho obnove bol archeologický výskum a domurovanie časti
zničeného predbránia. Na hrade sú rozmiestnené tabuľky, ktoré poskytujú
informácie o jeho histórii. Pri hrade sa nachádzajú upravené ohniská,
s možnosťou opekania a je tu povolené aj stanovať," dodal R.Jančošek. Hrad bol centrom Makovického panstva, ktoré sa radilo medzi
najväčšie. Jeho vlastníci patrili k najvýznamnejším rodom v Uhorsku. Boli
to Cudarovci, Rozgoňovci, Tárcaiovci, Šerédiovci, Rákociovci. Mnohí z nich
boli šarišskými županmi, Rákociovci takmer sto rokov. Šerédiovci hrad
prebudovali na renesančnú pevnosť s dvomi okruhmi hradieb kvôli tureckej
hrozbe. Gašpar I. Šerédi dostal hrad od kráľa za zásluhy v boji proti
Turkom. Bol kapitánom Horného Uhorska. Jeho brat Juraj je pochovaný
v Bazilike sv. Egídia v Bardejove. Na červených mramorových doskách
tumby sú napísané žalospevy a chválospevy na Juraja. Pred Dlhou Lúkou
je pamätník Gašpara II. Šerédiho. Podľa povesti zomrel na tomto mieste od
žiaľu, lebo musel predať svoj milovaný hrad. Socha Gašpara Šerédiho vyrezaná
z kmeňa zlomenej jedle víta návštevníkov hradu Zborov pred jeho vstupnou
bránou. Dedina Zborov bola centrom Makovického panstva, kde si jeho páni
postavili tri kaštiele. Zachovali sa iba obvodové múry šerédiovského kaštieľa.
V parku pred ním a rákociovským kostolom sv. Žofie sú drevené sochy
osobností spojených so Zborovom vrátane Gašpara a Juraja Šerédiho. Zaujímavé údaje hrade Zborov sú publikované v Monument revue
1/2014 : "Hrad Zborov, počas celého feudalizmu nazývaný Makovica, je
najsevernejšie položeným hradom na Slovensku. Založili ho ako kráľovskú
pohraničnú fortifikáciu s dôležitou vojenskou (strážnou a kontrolnou) a
administratívnou funkciou pravdepodobne už koncom 13. alebo začiatkom 14.
storočia. Postupne sa vyvinul na pomerne rozsiahly a dobre opevnený hrad, ktorý
bol v rukách viacerých šľachtických rodov. Počas vlastníctva Rákociovcami bol
jedným z oporných sídiel rebelov, ktorým zostal až do Satmárskeho mieru (1711),
keď ho na príkaz panovníka zbúrali. Podľa niektorých zistení v bojoch medzi
ruským a rakúsko-uhorským vojskom boli mohutné zrúcaniny hradu Zborov vážne
poškodené (na hradnom vrchu mal vybudované ubytovacie priestory
cisársko-kráľovský Vlastibranecký peší pluk č. 4 Klagenfurt). Približne v polovici 16. storočia si Šerédyovci v
podhradskom Zborove postavili ranorenesančný kaštieľ (jednoposchodová bloková
stavba s diagonálnymi opornými piliermi na nárožiach). Prvá písomná zmienka
informuje až o jeho oprave (1593). Uhorský štát ho v roku 1907 odkúpil pre
potreby Lesnej správy v Zborove. V prvej svetovej vojne bol poškodený. Po roku
1918 ho vlastnila Štátna lesná správa, ktorá ho prestavala. Slúžil na
administratívne účely, v druhej polovici 20. storočia využívali horné poschodie
ako obytné. Na začiatku septembra 1969 vyhorel a odvtedy je zrúcaninou. Na jeho
sanácii sa v súčasnosti podieľa Združenie na záchranu Zborovského hradu. V
prvej tretine 17. storočia (okolo 1620) si Rákociovci postavili v Zborove neskororenesančný
dvojkrídlový dvojvežový kaštieľ. Veľkoryso ho prestavali (1660) a neskôr (1795)
rozšírili. Uhorské kráľovské ministerstvo pôdohospodárstva zriadilo
koncom 19. storočia v jeho časti internát pre deti a siroty lesných
zamestnancov. Následkom požiaru v liehovare (severne od kaštieľa) 25. apríla
1914 vyhorel nielen kaštieľ s archívom, ale aj priľahlý kostol. V lete 1914
dostal objekt síce provizórne zastrešenie, avšak boje na jar 1915 ho poškodili.
Po ich skončení ho prekryli dočasnou strechou, ktorú však strhla víchrica
(1919), odvtedy sa pomaly menil na zrúcaninu. Na začiatku 40. rokov 20.
storočia požiadala zborovská obecná rada (s podporou miestnej organizácie HSĽS)
Ministerstvo hospodárstva o povolenie búrania objektu ako zdroja stavebného materiálu
pre tamojších obyvateľov. Zvyšky posledných múrov kaštieľa zasypaných
rozobratým materiálom a polozrúcané pivničné priestory stáli ešte na začiatku
60. rokov minulého storočia, keď ich z bezpečnostných dôvodov definitívne
odstránili. Kostol sv. Žofie (č. ÚZPF 263/1) nechala v
neskororenesančnom štýle v roku 1640 (iný údaj 1641) pristavať ku kaštieľu
Žofia Bátoriová ( 1680), manželka Juraja II. Rákociho ( 1660) a matka Františka
I. ( 1676). Trojloďová bohato profilovaná pozdĺžna stavba s dvojicou veží na
východnom štítovom priečelí s výnimočnou orientáciou svätyne na západ je
architektonicky blízka Kostolu Najsvätejšej Trojice v Košiciach (majú spoločnú
donátorku). Kostol barokovo upravovali (1731) a rozsiahlo prestavali. Po novej
konsekrácii (1794) sa uvádzal s patrocíniom sv. Jána Nepomuckého. Požiar 25.
apríla 1914 roztavil dva kostolné zvony a zničil hodiny na južnej veži. Vnútro
kostola zostalo takmer neporušené, avšak bojová činnosť v apríli a máji 1915 ho
vážne poškodila. Devastácia pokračovala v lete 1919, keď silný vietor zničil
provizórne zastrešenie a po výdatných dažďoch sa zrútila jeho klenba." Zdroj: https://docplayer.hu/42231895-Monument-revue-rocnik-3-cislo-1-casopis-pamiatkoveho-uradu-sr-na-prezentaciu-vedeckeho-poznavania-kulturneho-dedicstva.html Okrem pamätníka z 1. sv. vojny venovaného 28. pražského
pluku sa v obci Zborov nachádza aj vojenský cintorín z 1. sv. vojny
a vojenský cintorín z 2. sv. vojny, ktorý ako prvý na Slovensku
zrekonštruovala nemecká organizácia na záchranu hrobov. www.zborov.sk Región severovýchodného Slovenska má čo ponúknuť - od
histórie, kultúry, podujatí, športových aktivít, cyklotrás až po relax
a kúpeľnú liečbu v Bardejovských kúpeľoch. Skutočným klenotom turistického ruchu je historické mesto Bardejov zapísané
v UNESCO. V okolí Bardejova je 6 navzájom prepojených cyklotrás, s
dĺžkou takmer 10 km. Tvoria ich 4 liečivé singletracky - Lekársky, Napoleon,
Čerešenka a Herkules, Kyslíková cesta Mihaľov - Bardejov, Kyslíková dráha
v Bardejovských Kúpeľoch. K dispozícii je aj necelých 40 km značených
turistických chodníkov. Táto sieť singletrackov pri Bardejove a Bardejovských
kúpeľoch je v zime zasnežená a časť z nich sa mení na bežkárske
trate. Navyše sa v sezóne koná niekoľko nosných podujatí, ktoré ako magnet
priťahujú tisíce turistov. Patrí k nim hlavne historický Bardejovský
jarmok s takmer 700-ročnou tradíciou, ale aj podujatia v Bardejovských
kúpeľoch ako sú Otvorenie kúpeľnej sezóny, Alžbetínsky deň, Folklórny festival,
Pivný festival, či Vínny festival. Návštevníci tu môžu obdivovať Radničné
námestie s nádhernými gotickými meštianskymi domami, Bazilikou minor Sv.
Egídia, s bývalou Mestskou radnicou - prvou stavbou renesancie na území
Slovenska, v ktorej je umiestnená expozícia Šarišského múzea. Medzi
klenoty patrí Bardejovské suburbium - Stará synagóga v Bardejove.
Stará synagóga bola vyhlásená na národnú kultúrnu pamiatku v roku 1970, mikve a
bet hamidraš v roku 2000. V tom istom roku bolo historické jadro mesta Bardejov
spolu so židovským suburbiom zapísané na Zoznam svetového kultúrneho a
prírodného dedičstva UNESCO. Bardejov a okolie sú ideálnou destináciou pre
strávenie rodinnej dovolenky, či výletu. Medzi obľúbené miesta patrí aj zachované drevené kostoly:
Hervartov, Tročany, Krivé, Kožany, Lukov, Frička, Jedlinka, Mikulášová, Zboj.
Obľúbený je aj Lesnícky náučný chodník ČIERNA MLÁKA v Bardejovských Kúpeľoch a
tamojší Skanzen - Múzeum ľudovej architektúry. Cieľom výletov je aj
agroturistické zariadenie v Stebníckej Hute Slnečný Majer. Dukelské bojisko a pamätníky na Dukle a vo Svidníku sú národné kultúrne pamiatky venované
historickým udalostiam, ktoré sa odohrali počas 2. svetovej vojny v oblasti Duklianskeho priesmyku a pamiatke tu
padlým vojakom (40 km od Bardejova). ZOO Park Stropkov - (46 km), v súčasnosti je
v tam 60 druhov rôznych zvierat a vivárium. Prešov - (45 km od Bardejovských Kúpeľov), tretie
najväčšie mesto Slovenska, Kapušiansky hrad - (35 km), Šarišský hrad (48
km), Pieniny a Červený Kláštor (80 km). Viac je na : www.svidnik.sk,
www.bardejov.sk, www.kupele-bj.sk, www.visitbardejov.sk Projekty a ich aktivity sú realizované s finančnou podporou
Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky.
Autor: admin
|
Svisiace odkazyHodnotenie lnkuHlasov: 0 Monosti |