Niet na Slovensku lokality, ktorá by bola tak postihnutá vojnovou históriou ako severovýchod Slovenska. Blízkosť karpatských priesmykov a hraníc niekoľkých štátov historicky predurčovali túto oblasť na vojenské operácie, presuny armád a zároveň bol hornatý terén ideálny na obranu. Už od čias vpádu Tatárov, cez stredoveké mocenské a náboženské vojny a povstania, až po prvú a druhú svetovú vojnu, boli útočiaci i brániaci sa vojaci, ale i obyvateľstvo vystavené nesmiernym útrapám. Kraj pod Duklou, okolie Svidníka, Zborova i Bardejova je posiaty pamiatkami na tie časy.
Ide o jednu z najatraktívnejších destinácií cestovného ruchu
Paradoxne práve vojnová história je v súčasnosti
jedným z najdôležitejších motívov návštevnosti tejto oblasti. Keď
k tomu prirátame ďalšie pamiatky histórie,
kultúrne podujatia, športové aktivity, cyklotrasy, relax, wellness
a kúpeľnú liečbu v Bardejovských kúpeľoch, ide o jednu
z najatraktívnejších destinácií cestovného ruchu.
Riaditeľ Oblastnej organizácie cestovného
ruchu (OOCR) ŠARIŠ - Bardejov Radomír Jančošek k tomu hovorí: "Jeseň je
vždy obdobím pripomínania si najkrvavejšej kapitoly oslobodzovania nášho územia
počas 2.svetovej vojny - bojov na Dukle. Do 15.októbra je možnosť pozrieť si
Vyhliadkovú vežu na Dukle, ktorá je cez zimu zatvorená. Tamojšie bojisko s Pamätníkom na Dukle je aj cez
zimu prístupné. Ďalšie pamiatky sú prístupné celoročne, k nim patrí Vojenské
múzeum vo Svidníku a vojenská technika v areáli prírodného múzea vo Svidníku.
Medzi najnavštevovanejšie lokality patria
Údolie smrti v Kružlovej a nemecký vojenský cintorín v Hunkovciach.
Rozmiestnenie vojenskej techniky v exteriéri láka predovšetkým mládež,
ktorá sa rada šplhá po tankoch a fotografuje sa na nich. Zo zahraničia sem
často chodia Česi, Poliaci, Nemci, Ukrajinci a Rusi."
Začalo to stredovekom na ktorý je hrdé aj
UNESCO
Historické jadro mesta Bardejov bolo zapísané
do Zoznamu svetového dedičstva presne pred 20 rokmi, na 24. zasadnutí Výboru
svetového dedičstva, Cairns, Austrália, 27.novembra - 6. decembra 2000. Mestská
pamiatková rezervácia Bardejov si zachovala vysokú autenticitu zo stredoveku. Viac
ako polovica opevnení je neporušená a dobre udržiavaná a niektoré veže sa stále
používajú. Na námestí sa nachádza
radnica zo 16. storočia, expozícia Ikony a stojí tam kostol sv. Egídia. Medzi ďalšie
pozoruhodné prvky mesta patrí aj malá židovská štvrť okolo synagógy z 18.
storočia. Historické jadro mesta obklopuje opevňovací systém, ktorý bol v čase
jeho výstavby jedným z najvyspelejších v strednej Európe.
Bardejovské bašty
Obranu každej bašty zabezpečoval príslušný
počet občanov, zvyčajne príslušníkov jedného cechu, ktorým velil jeden člen
mestskej rady. Ten opatroval aj kľúče od bašty, v ktorej bolo uložené strelivo
a zbrane. Podľa archívnych záznamov mesto Bardejov v roku 1536 malo 480 pušiek,
609 mečov, 89 kuší, 390 kopijí a 160 halapartní. Počet kanónov nie je známy,
vie sa však, že kanoniéri boli najlepšie platenými žoldniermi v meste. Bardejov
bol vždy dobre vyzbrojený. V meste pracovalo niekoľko výrobcov zbraní a
puškárov. Uhorskí panovníci sa často neváhali obrátiť na mesto s prosbou o
zbrane, strelivo i dobrých delostrelcov. Zachoval sa aj súpis zbraní, ktoré
mesto v roku 1673 požičalo na obranu Košíc.
Hrubá bašta- je jednou z najznámejších.
Päťpodlažná bašta s pretiahnutým polkruhovým pôdorysom svojou hmotnosťou
vystupuje výrazne do hradobného predpolia. Vybudovaná bola koncom 15. storočia
a slúžila ako delová parkanová bašta. Svoje pomenovanie získala podľa hrúbky
obvodových múrov, ktorá dosahuje až 3,5 m. Hrubá bašta spolu s objektom
zbrojnice bola najúčinnejším a najprogresívnejším prvkom obrany mesta.
Bardejovské kúpele
V dejinách boli vojnovými udalosťami už
niekoľkokrát postihnuté. Napríklad po revolučných rokoch 1848-1849 ich obsadili
ruské vojská generála Paškieviča, ktoré sa tu ubytovali a zdevastovali ich.
Podobne dopadli kúpele aj počas prvej svetovej vojny v roku 1914 počas tzv.
Brusilovovej ofenzívy, kedy boli značne poškodené. Neušetrila ich ani 2.svetová
vojna, rozpad Rakúsko-Uhorska a rozpad Československa, kedy vždy prišli
o časť klientely. Vždy sa však znovu pozviechali a znovu nastal ich
rozvoj. Vďačia za to výnimočným prameňom minerálnych vôd i bohatej
tradícii siahajúcej až do roku 1247.
Zborov
Hrad Zborov je národnou kultúrnou pamiatkou a
má zaujímavú históriu, rovnako ako dedina na jeho úpätí. Dejiny tu zaznamenali
boje nielen v stredoveku, ale aj počas 1.svetovej vojny. Podľa https://docplayer.hu/42231895-Monument-revue-rocnik-3-cislo-1-casopis-pamiatkoveho-uradu-sr-na-prezentaciu-vedeckeho-poznavania-kulturneho-dedicstva.html
"Hrad Zborov, počas celého feudalizmu
nazývaný Makovica, je najsevernejšie položeným hradom na Slovensku. Založili ho
ako kráľovskú pohraničnú fortifikáciu s dôležitou vojenskou (strážnou a
kontrolnou) a administratívnou funkciou pravdepodobne už koncom 13. alebo
začiatkom 14. storočia. Postupne sa vyvinul na pomerne rozsiahly a dobre
opevnený hrad, ktorý bol v rukách viacerých šľachtických rodov. Počas
vlastníctva Rákociovcami bol jedným z oporných sídiel rebelov, ktorým zostal až
do Satmárskeho mieru (1711), keď ho na príkaz panovníka zbúrali. Podľa
niektorých zistení v bojoch medzi ruským a rakúsko-uhorským vojskom boli
mohutné zrúcaniny hradu Zborov vážne poškodené (na hradnom vrchu mal vybudované
ubytovacie priestory cisársko-kráľovský Vlastibranecký peší pluk č. 4
Klagenfurt)."
V dedine Zborov je zaujímavosťou
vojenských dejín (1.svetovej vojny) aj pamätník venovaný 28. pražskému pluku
v Zborove, ktorý je dielom akad. arch. Viléma Kvasničku (1885 - 1969),
bývalého československého legionára v Rusku. Je vytvorený z hořického
pieskovca na pamiatku pôsobenia Českej družiny, z iniciatívy Kruhu
starodružiníkov, s podporou pražského Pamätníka odboja a Miestneho
osvetového zboru v Zborove. Tvorí ho soklová časť s odsadenou
hladkou rímsou, na ktorú dosadá päťpoľová časť s dvoma textovými (Na
památku vítězného vstupu České družiny na půdu Československa v době
Světové války v únoru 1915 a Památce Jana Šípka, dobrovolce II.
roty 1. pluku) a dvoma plastickými poľami (vytesaný dvojkríž na trojvrší
a nad ním bronzový štátny znak Československej republiky).
Okrem pamätníka z 1. sv. vojny venovaného
28. pražského pluku sa v obci Zborov nachádza aj vojenský cintorín
z 1. sv. vojny a vojenský cintorín z 2. sv. vojny, ktorý ako
prvý na Slovensku zrekonštruovala nemecká organizácia na záchranu hrobov. www.zborov.sk
Údolie smrti
Je veľmi navštevované a patrí medzi
najfotografovanejšie lokality. Medzi obcami Kapišová, Kružlová a Nižná Písaná je
rozmiestnená tanková technika znázorňujúca tankovú rotu v útoku. Pôvodne ju symbolizovalo
8 tankov T-34/85. Dva z nich však
v septembri 2020 po viac ako 50 rokoch premiestnili do stredu obce
Kapišová, kde chcú vybudovať oddychovú zónu. Návštevnícky najzaujímavejší je
inscenovaný taran sovietskeho tanku T-34/85 vklineného do nemeckého tanku Panzerkampfwagen
IV na rázcestí do Údolia smrti. Od minulého roka pribudol v obci Kružlová nápis (s rozmermi 998x290
cm) ÚDOLIE SMRTI, ktorý je slovenským
rekordom za najväčší vertikálny nápis v exteriéri. Osadili ho na mieste,
kde sa uskutočnila najväčšia tanková bitka v rámci Karpatsko-duklianskej
operácie. Nápis je fotogenickou dominantou a turistickým lákadlom.
Pripomína svetoznámy nápis HOLLYWOOD.
Niekoľko objektov prírodnej expozície - tanky,
lietadlá, húfnice atď. - je rozmiestnených i pri ceste E371 zo
Svidníka do Vyšného Komárnika, a tiež v obciach Nižná a Vyšná Pisaná. (http://www.vypadni.sk/sk/duklianske-bojisko-udolie-smrti)
Vyhliadková veža na Dukle
Podľa údajov Vojenského historického ústavu
boli priestory Vyhliadkovej veže na Duklianskom priesmyku na slovensko-poľských
hraniciach znovu sprístupnené verejnosti od 1. mája 2011 (pôvodne
v októbri 1974). Je vysoká 49 m. Nachádza sa na mieste, kde v októbri
1944 veliteľ 1. československého armádneho zboru v ZSSR brigádny generál
Ludvík Svoboda mal jednu z mnohých veliteľských pozorovateľní počas bojov
o Dukliansky priesmyk. Z hornej kupoly Vyhliadkovej veže môžu
návštevníci vidieť široký priestor Duklianskeho priesmyku a okolia, ktorý
na jeseň a v zime v roku 1944 bol dejiskom krvavých bojov medzi jednotkami
Červenej armády, jednotkami 1. československého armádneho zboru v ZSSR na
jednej strane a jednotkami nemeckého Wehrmachtu na strane druhej.
Vo vstupnej hale Vyhliadkovej veže si môžu
návštevníci prezrieť tri výstavy "Umelecká fotografia z bojov na východnom
fronte očami vojnového fotografa", "Vojnové následky vo východoslovenskom
regióne?, ?Odmínovanie východoslovenského regiónu a nálezy munície", "Výstavba
Pamätníka 1. československého armádneho zboru v ZSSR s vojnovým
cintorínom a výstavba Vyhliadkovej veže na Duklianskom priesmyku", výstavu
nálezov zbraní, munície, výstroje Červenej armády, 1. československého
armádneho zboru v ZSSR a nemeckého Wehrmachtu. Interiér vstupnej haly
Vyhliadkovej veže je doplnený umeleckými dielami od akademických sochárov A.
Račku, J. Koreňa a F. Patočku.
Pamätník Československej armády na Dukle je
národná kultúrna pamiatka. Tento prírodný areál patrí k najnavštevovanejším
miestam regiónu. Počas bojov tu padlo vyše 60 tisíc sovietskych a
československých vojakov. Pamätník vysoký 28 m postavili v roku 1949 a je
zakomponovaný do vojenského cintorína. Na kolonáde vedúcej k pamätníku sú
umiestnené bronzové tabule, na ktorých sú vygravírované mená 1256 padlých
vojakov - príslušníkov 1. čs. armádneho zboru.
Kapitolu vojnových dejín dokumentuje aj celoročne
otvorené Vojenské múzeum vo Svidníku so stálou expozíciou "Vojenské
dejiny Slovenska 1914 - 1945". Sídli v budove, ktorá tvarom pripomína
protitankovú mínu. V parku neďaleko múzea sa nachádza externá
expozícia ťažkej vojenskej techniky. V susedstve expozície stojí od roku
1954 Pamätník sovietskej armády, kde je pochovaných vyše 9 000 vojakov
padlých na jeseň 1944.
Dominantou centra Svidníka je socha armádneho
generála Ludvíka Svobodu, jediná v strednej Európe.
Viac je na: www.svidnik.sk,
www.kupele-bj.sk, www.bardejov.sk, www.visitbardejov.sk, https://www.dukla1944.com/
Projekty a ich aktivity sú realizované s
finančnou podporou Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky.