Navrhované nové chemické právne predpisy EÚ postavia štvrtý najväčší výrobný priemyselný sektor v Európe na dôležitú križovatku s významným dopadom na ďalšie priemyselné a spracovateľské sektory. Vedúci predstavitelia európskeho chemického priemyslu vyzvali 2.decembra 2021 Európsku komisiu, aby bezpodmienečne aktívne spolupracovala na vytvorení chemického Plánu transformácie priemyslu EÚ s cieľom finančnej podpory zabezpečenia rozsiahlych investícií potrebných na splnenie cieľov Európskej zelenej dohody (Green Deal ).
Z trhu môže byť vylúčených až do 12 000 chemických produktov
V prípade prijatia týchto predpisov by mohlo byť z trhu vylúčených až do 12 000
chemických produktov, čo predstavuje až
25-40 % z celkového portfólia chemických výrobkov spracovávaných
v chemickom a následných priemysloch EÚ. Išlo by
o zásadný zásah do priemyselného sektora EÚ, ktorého dopady sú
obrovské, keďže náhrady ako produktov tak ani ich nových výrobných technológií
nie sú v súčasnosti známe a dostupné. Informoval o tom Ing.
Roman Karlubik, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického
priemyslu (ZCHFP) SR.
"Očakáva sa, že najvýraznejšie budú
ovplyvnení následní užívatelia,
predovšetkým výrobcovia plastov, lepidiel
a tmelov, náterových látok a farieb,
pracích a čistiacich prostriedkov a kozmetiky. Na splnenie výziev Európskej
zelenej dohody potrebujeme spoľahlivý Plán transformácie chemického priemyslu. V
slovenských podmienkach to znamená, že budú zasiahnutí hlavne subdodávatelia
automobilového priemyslu. Chemický sektor v SR preto by musel
nahradiť veľké množstvo
chemických látok, ktoré by spadli
do navrhovaných nových kategórií nebezpečnosti, menej nebezpečnými
dostupnými alternatívami. Paradoxne zatiaľ nepanuje zhoda na definícii metód,
na základe ktorých sú tieto látky označené ako potenciálne nebezpečné, ani
medzi samotnou Európskou Chemickou agentúrou a Európskym Parlamentom. Tieto
zatiaľ nepodložené návrhy by si vyžiadali
obrovské dodatočné náklady a investície a samozrejme veľký
negatívny dopad na zamestnanosť v celej EÚ," povedal R.Karlubík.
Podkladom je štúdia s údajmi od 100
európskych spoločností
Práve
závažnosť zmienených dopadov si vyžiadala formuláciu uvedenej Výzvy /
apelu na Európsku komisiu ktorá nasleduje
po zverejnení prvej zo série štúdií ekonomických a obchodných vplyvov Stratégie
EÚ pre udržateľnosť chemických látok (CSS), ktoré pre Európsku radu pre
chemický priemysel (Cefic) vypracovala nezávislá ekonomická poradenská
spoločnosť Ricardo Energy and Environment. Údaje, pochádzajúce od viac ako
100 európskych chemických spoločností, sa použili ako vstupné pre hodnotenia vplyvov novo
navrhovaných nariadení CLP a REACH, dvoch hlavných predpisov EÚ týkajúcich sa
chemických látok, ktoré vykoná Európska komisia.
Dr. Martin Brudermüller, prezident Ceficu k tomu
uviedol: "Chemický priemysel EÚ podporuje ciele Stratégie EÚ pre udržateľnosť
chemických látok a sme pripravení spolupracovať s Európskou komisiou a
členskými štátmi EÚ na dosiahnutí v nej stanovených politických cieľov,
tak ako už dlhodobo pracujeme na klimatickej transformácii nášho odvetvia.
Výsledky prvej zo série štúdií však ukazujú, že máme pred sebou obrovskú výzvu.
Aby sa naše odvetvie mohlo zmeniť, potrebuje nový Plán transformácie chemického priemyslu.
Vyzývam preto európskych tvorcov politík a vlády členských štátov EÚ, aby s
nami spolupracovali a premenili CSS na skutočnú
a reálne dosiahnuteľnú stratégiu rastu a inovácií."
Podľa prvej štúdie by do rozsahu pôsobnosti
dvoch pripravovaných legislatívnych návrhov - zmien nariadenia o klasifikácii,
balení a označovaní látok a zmesí (CLP) a uplatňovania všeobecného
prístupu riadenia rizík (GRA) mohlo byť potenciálne zaradených až 12 000 látok.
Zo štúdie tiež vyplýva, že tieto látky by mohli za určitých podmienok pokrývať dokonca až 43% celkového obratu
európskeho chemického priemyslu samozrejme so zásadným dopadom na ďalšie
priemyselné sektory ktoré chemické produkty spracovávajú čiže v podstate
celý priemysel od agrosektoru, stavebníctvo, automobily, až po kozmetiku.
Po aplikácii viacerých váhových faktorov na
zohľadnenie neistoty týkajúcej sa definícií a kritérií v CSS dospeli
konzultanti k záveru, že najpravdepodobnejšie zasiahnuté portfólio produktov by
sa malo rovnať minimálne 28% odhadovaného obratu odvetvia.
Schopnosť spoločností nahradiť potenciálne ovplyvnené produkty je otázna
Konzultované spoločnosti uviedli, že
približne jedna tretina produktov tohto najpravdepodobnejšie zasiahnutého
portfólia na úrovni 28% by potenciálne
mala byť nahradená alebo preformulovaná. Schopnosť spoločností nahradiť potenciálne
ovplyvnené produkty je otázna a v
značnej miere závisí od podrobných ustanovení v pripravovaných nariadeniach, od
uskutočniteľnosti opatrení z technického a ekonomického hľadiska, od podpory EÚ
a predovšetkým od reakcie zákazníkov na nahradené alebo preformulované
produkty. Očakáva sa, že najvýraznejšie
ovplyvnení následní užívatelia budú výrobcovia plastov, lepidiel a tmelov,
náterových látok a farieb, pracích a
čistiacich prostriedkov, kozmetiky a agrochemikálií.
Úlohy chemického priemyslu
"Úlohou chemického priemyslu je dodávať
následným užívateľom dôležité materiály, ktoré podporujú plnenie cieľov
Európskej zelenej dohody. Chemický priemysel EÚ je hlavným dodávateľom všetkých
výrobných odvetví ako aj základných a strategických hodnotových reťazcov
vrátane farmaceutických výrobkov, elektroniky, batérií pre elektromobily a
stavebných materiálov. Zamýšľané zmeny, ktoré prináša CSS, spôsobia ?domino-
efekt? v mnohých hodnotových reťazcoch, ktoré závisia od chemického priemyslu," povedal M. Brudermüller.
Z ekonomickej analýzy vyplýva, že aj
pri zohľadnení výnimiek bude čistý dopad stále vysoký. Bez ohľadu na vybraný
scenár by podľa tejto štúdie do roku 2040 čistá trhová strata mohla dosiahnuť
výšku najmenej 12 % portfólia chemického odvetvia.
Vzhľadom na to, že zatiaľ boli hodnotené
len dve z opatrení navrhnutých v CSS, je jasné že kumulatívny vplyv všetkých
ostatných zmien navrhovaných stratégiou bude väčší. Skúmaný nebol ani účinok,
aký by tieto zmeny mohli mať na export chemikálií z EÚ, čo by mohlo celkový
dopad výrazne zvýšiť.
"Chemický priemysel bol vždy poháňaný
inováciami, vášňou pre nové technológie a podnikateľským duchom. Výsledky tejto
štúdie naznačujú, že úsilie v hľadaní náhrad ktoré je prítomné v celom odvetví,
môže priniesť ovocie v podobe naplnenia cieľov stanovených v Stratégii pre
udržateľnosť chemikálií. Existuje však veľká neistota, pokiaľ ide o spôsob akým
podniky ktoré sú súčasťou hodnotového reťazca môžu dosiahnuť tieto ciele v
súčasnom právnom rámci. Náš priemysel potrebuje predvídateľný rastový rámec pre
ekonomické investície na nasledujúce dve desaťročiach. Aby sme mohli splniť
mnohé výzvy Európskej zelenej dohody, potrebujeme spoľahlivý Plán transformácie
chemického priemyslu," informoval M. Brudermüller.
Slovensko potrebuje plán a harmonogram
postupu
"Navrhovaný Plán transformácie chemického
priemyslu by mal predovšetkým čo najskôr
jasne definovať rozsah zmienených látok ktoré majú byť nahradené. Predovšetkým
však odpovedať na otázku na základe
akých kritérií, tak aby sa novo vyvíjané látky mohli týmto kritériám vyhnúť.
Tiež by mal zahŕňať reálny časový harmonogram a opatrenia, ktoré umožnia
odvetviu vyvinúť substitúcie, odskúšať ich účinnosť a bezpečnosť
u zákazníkov, vypracovať ich technológie výroby a zrealizovať
investície, čo je v tak krátkom čase necelých 20 rokov takmer nereálne. Preto
sa musí zamerať na tie produkty, v
prípade ktorých by tieto náhrady mohli byť dostupné ako prv. Zároveň je
absolútne nevyhnutné, aby boli sformulované odpovede na všetky s tým
súvisiace otázky zo strany EU a vytvorená adekvátna, masívna finančná
podpora. Samozrejme sa dá v negatívnom prípade očakávať dopad na HDP
každej krajiny EU, nevynímajúc Slovensko, kde chemický priemysel tvorí
každoročne cca 12-15% HDP," povedal R.Karlubík.
Plán by mal stavať na osvedčených a
zaužívaných prístupoch, ako je napríklad hodnotenie rizík podľa nariadenia
REACH. Na vytvorenie trhu pre tieto nové formulácie a chemické látky budú
potrebné stimuly v kombinácii so zvýšeným presadzovaním nariadenia REACH a
právnych predpisov o bezpečnosti výrobkov určených na dovoz. Balík by tiež mal
byť doplnený silným inovačným programom zameraným na urýchlenie vývoja
bezpečných a udržateľných alternatív. Plán transformácie by sa rovnako mal
zaoberať aj ďalšími tromi hľadiskami transformácie, ktorými musí chemický
priemysel prejsť - klimatickou neutralitou, digitalizáciou a prechodom na
obehovú ekonomiku.
Ďalšia štúdia by mala byť zverejnená v
druhom štvrťroku 2022
Ing. Silvia Surová, generálna sekretárka
ZCHFP SR k tomu dodala: "Slovenský chemický priemysel má silné zastúpenie
formulátorov: výrobcov farieb, náterov, čistiacich prostriedkov, kozmetiky,
subdodávateľov automobilového priemyslu, plastov a agrochemikálií a tieto sektory budú významne zasiahnuté. Preto každý
výrobca bude musieť svoje zmesi preformulovať, nahradiť potenciálne nebezpečné chemické látky, ktoré spadnú do
navrhnutých nových kategórií nebezpečnosti, menej nebezpečnými alternatívami,
pokiaľ budú dostupné. Silný dopad bude na celý odberateľsko-dodávateľský
reťazec, lebo každý priemyselný sektor používa chemické látky a zmesi vo
svojich výrobných procesoch."