Mesto UNESCO Bardejov sa preslávilo svojimi remeslami a obchodom. Tie vytvorili dostatočné finančné zdroje na výstavbu reprezentatívnych meštianskych domov, ale aj náboženských, obranných (hradieb) a obchodných stavieb. Zachovali sa od stredoveku až dodnes a sú zdrojom hrdosti Bardejovčanov a dôvodom na návštevu mesta pre tisícky návštevníkov ročne. Tieto pamiatky je možné obdivovať a vychutnávať si čaro mystickej gotiky a rannej renesancie v každej ročnej dobe. Informuje o tom riaditeľ Oblastnej organizácie cestovného ruchu (OOCR) ŠARIŠ - Bardejov Ing. Radomír Jančošek. "Mimoriadna zručnosť remeselníkov, šikovnosť kupcov
a početné kráľovské privilégiá priviedli Bardejov na vrchol slávy
a bohatstva už v 14. a 15. storočí. Pričinila sa o tom práve vysoká úroveň bardejovských remesiel v stredoveku,
ktorá bola jedným z hlavných dôvodov hospodárskeho vzostupu mesta. Z tohto
obdobia sa zachovalo mnoho svetských a cirkevných stavieb, ktoré dodnes
vtláčajú Bardejovu stredoveký charakter. Starobylé centrum mesta tvorí ucelený
súbor historických budov a komunikácií, ohraničený takmer súvislým pásom
mestského opevnenia. Ústrednou plochou centra je obdĺžnikové Radničné námestie,
obstavané radom meštianskych domov s typickými štítovými priečeliami. Jeho
dominantami sú Bazilika sv. Egídia a budova historickej radnice. Chýrne
boli hlavne cechy tkáčov, debnárov, panciernikov a zámočníkov,
kováčov, krajčírov, obuvníkov, pivovarníkov, kožušníkov,
klobučníkov, sklárov a remenárov. Cechy mali významnú úlohu pri obrane
mesta, zachoval sa súpis 16 cechov zo 16.storočia, povinných stavať ozbrojencov," konštatuje R.Jančošek. Absolútne najvýznamnejším bardejovským remeslom v tých
dobách bolo tkáčstvo. Čo do množstva výrobkov a spôsobu organizácie,
žiadne iné remeslo a azda ani všetky ostatné dokopy sa s ním nemohli
rovnať. Výroba zrejme nadväzovala na produkciu pôvodného slovanského etnika,
ktorá bola neskôr ovplyvnená nemeckými
osadníkmi zo Sliezska, kde malo tkáčstvo veľkú tradíciu. O úrovni ďalších, najmä drevo a kovospracujúcich
remesiel v Bardejove, hovorí veľmi výrečne správa o vyrobení 30
korviet (ľahších vojenských lodí) bardejovskými remeselníkmi v roku 1551.
V meste sa bežne vojenské plavidlá nevyrábali, napriek tomu boli miestni
remeselníci pod vedením dvoch vyslaných odborníkov schopní podujať sa na
vyhotovenie pre nich nezvyčajných výrobkov. Urobili to za necelé 4 mesiace,
pričom bolo potrebné najskôr vyhľadať, vyrúbať a popíliť drevo. Z ostatných remesiel v Bardejove treba spomenúť
najmä krajčírstvo, obuvníctvo, pivovarníctvo, kožušníctvo, klobučníctvo, či
výrobu skla. Podľa archívnych prameňov bolo v roku 1437 v Bardejove
celkovo 64 remesiel a 146 remeselníckych majstrov. V rámci dnešného
Slovenska bol v tej dobe väčší počet remesiel iba v Bratislave,
Košiciach a Levoči. V súvislosti s remeslom je dôležité spomenúť
cechy, keďže mnohé remeslá existovali práve v rámci týchto organizácií.
Bardejov mal v časoch feudalizmu mimoriadne veľký počet cechov - 51,
z ktorých niektoré vznikli už v stredoveku. Viac cechov než Bardejov
mohli mať iba veľké mestá Uhorska, ako Bratislava či Košice. Len pre
porovnanie, v Krakove v 15. storočí existovalo 30 cechov. Okrem toho
práve im Bardejov vďačí za jeden zo svojich najhodnotnejších pokladov - 11
gotických krídlových oltárov, inštalovaných v Bazilike
sv. Egídia, ktoré sponzorovali a opatrovali najbohatšie cechy. Najslávnejší tkáčsky cech vznikol v Bardejove už
v 1. polovici 15. storočia. Prvá správa o textilnej výrobe
v meste pochádza z roku 1407. V roku 1429 kráľ Žigmund
Luxemburský udelil Bardejovu kráľovské privilégium (monopol) na bielenie
plátna. Neskôr cechoví majstri spolu s mestskou radou vypracovali pravidlá
výroby. Tkáčstvu sa mohol venovať každý obyvateľ mesta aj okolia, hotové plátno
musel ale predávať mestu. To kontrolovalo kvalitu tkaniny, ktorá putovala do
mestských bieliarní. Išlo o prvú manufaktúrnu výrobu v celom Uhorsku.
Od roku 1446 viedol Bardejov dlhoročný spor s Prešovom o právo
bielenia plátna. Prípad sa dostal až pred kráľa Mateja Korvína, ktorý roku 1480
túto činnosť pod trestom 4000 florénov Prešovu zakázal. Bardejovské plátno sa
predávalo so ziskom po celom Uhorsku. Pivo varili už pred 500 rokmi. V prvej polovici 15.
storočia zrejme vznikol v Bardejove aj cech pivárov. Pivo sa často uvádza
v mestských knihách ako dar, ktorým si domáci uctili dôležité osobnosti.
V roku 1426 poslali Bardejovčania sud piva slávnemu poľskému
rytierovi Závišovi Čiernemu. V tom istom roku obdržal sud
pšeničného piva biskup Peter z Rozhanoviec a o rok na to putoval
sud aj k manželke majstra kráľovských taverníkov. Roku 1440 venovali
Bardejovčania sud piva košickým radným. Pivo pravidelne dostávala aj poľská
rodina Balických, ktorá skoro celé 15. storočie ovládala Bardejov, a ako
výživnú potravu ho dostávali i robotníci na stavbách. Tu sa hodí
poznamenať, že vtedajšie pivo sa značne odlišovalo od toho dnešného. Bolo
omnoho hustejšie a malo tiež menší podiel alkoholu. Cech pivárov mal
najviac členov v 17. a 18. storočí, kedy patril k najbohatším
v meste. Začiatkom 15. storočia vznikol aj cech krajčírov - prvá
zmienka o ňom je z roku 1435. Cech kožušníkov sa spomína v roku
1457. Z roku 1475 pochádza zmienka o cechu hrnčiarov (prvom na
Slovensku). Najstaršia zmienka o cechu debnárov je datovaná rokom 1478.
O dva roky neskôr pramene potvrdzujú existenciu cechu stolárov.
V roku 1492 sa spomína cech remenárov. V dokumente z konca 15.
storočia sa uvádzajú aj cechy panciernikov a zámočníkov. K roku 1494
možno potvrdiť existenciu cechu kováčov. Zdroje: Kokuľa: Dejiny Bardejova; Sroka: Bardejov v XV.
storočí; Gutek: Remeslá a cechy v stredovekom Bardejove Severovýchod Slovenska - Bardejov, Svidník a ich
okolie, majú mnoho lákadiel na návštevu. Sú medzi nimi pamiatky, zapísané do zoznamu UNESCO. Medzi
kuriozitami je lampový stĺp pod ktorým sa stínalo, Katov dom, katova lavica
v Bazilike svätého Egídia, novodobá socha kata na Radničnom námestí. Ďalšími
lákadlami sú aj iné regionálne kuriozity (https://bardejov.travel/ma_zopar_kuriozit),
Bardejovské Kúpele, historické pamiatky, prírodné scenérie a liečivé
singletracky. Bardejovské Kúpele sú plné zaujímavej drobnej architektúry
i impozantných stavieb. Cisárovnu
Sisi pripomína Múzeálny apartmán a kráľovský apartmán Sisi, oba
v kúpeľnom dome Alžbeta. Mesto Bardejov nezaostáva, turistov tento rok
potešil prenosný nápis BARDEJOV, pri ktorom sa môžu fotografovať. Medzi
klenoty mesta patrí Židovské suburbium - Stará synagóga v Bardejove a
zachované Bardejovské bašty. Medzi najfotografovanejšie lokality regiónu patrí Údolie
smrti, kde je medzi obcami Kapišová, Kružlová a Nižná Písaná tanková technika
znázorňujúca tankovú rotu v útoku. Pamätník na Dukle zas pripomína
Karpatsko-dukliansku vojenskú operáciu z jesene 1944. V areáli prírodného
múzea ako aj okolo cesty do Svidníka je rozmiestnených 55 kusov rozličnej
ťažkej bojovej techniky. Vojenské historické múzeum Piešťany (www.vhu.sk), prevádzkuje Centrálnu expozíciu
Múzejného oddelenia VHM vo Svidníku a Vyhliadkovú vežu na Dukle v katastri obce
Vyšný Komárnik (v zime zavretá). Priamo vo Svidníku láka od decembra minulého
roka vyhliadka s útulňou, ktorú uviedli do prevádzky nad bývalým vlekom. Najlepšie
zábery zo Svidníka sú z Pamätníka sov. hrdinov vo Svidníku, na sochu gen.
Svobodu v centre mesta, na skanzen a letisko nad Svidníkom. Drevené kostoly lákajú v okrese Bardejov: Hervartov,
Tročany, Krivé, Kožany, Lukov, Frička, Jedlinka, Mikulášová, Zboj. V okrese
Svidník: kostolík v skanzene Svidník, ďalej Potoky, Šemetkovce, Miroľa,
Krajné Čierno, Ladomirova a Bodružal, Príkra, Dobroslava, Nižný
Komárnik, Vyšný Komárnik, Medvedie, Hunkovce. Viac je na: www.bardejov.sk,
www.kupele-bj.sk, www.svidnik.sk, www.visitbardejov.sk Projekty a ich aktivity sú realizované s finančnou podporou
Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky.
Autor: admin
|
Svisiace odkazyHodnotenie lnkuHlasov: 0 Monosti |